Dlh Slovenska rastie. Prispieva k tomu aj deficit Sociálnej poisťovne

Slovenská populácia starne, pričom čoraz menej ľudí pracuje a prispieva do prvého piliera, z ktorého idú peniaze do Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu sa bude systém hospodárenia poisťovne do budúcna zhoršovať. Vyplýva to z aktuálneho mesačníka VÚB banky.

„K súčasným deficitom poisťovne okolo dvoch percent HDP sa v budúcnosti pridajú výdavky v objeme 1,6 percenta. Bude to znamenať potrebu poklesu takzvanej miery náhrady pracovného príjmu a dodatočného individuálneho sporenia.

Súčasné odvody nestačia

Systému pomáha zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a inflačná valorizácia. No ak by mala byť bilancia Sociálnej poisťovne vyrovnaná, museli by jej výdavky dnes klesnúť o zhruba 23 percenta a do roku 2050 až o takmer polovicu. Pravdepodobné je preto pokračovanie dotovania penzií z daní,“ uviedla banka.

Súčasné sociálne odvody na vyrovnané hospodárenie poisťovne podľa nej nestačia ani v prípade, ak sú do nich započítané dôchodkové či iné odvody, najmä z prebytkového invalidného poistenia aj poistenia v nezamestnanosti.

Súčasný deficit poisťovne dosahuje podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť okolo dvoch percent HDP. V roku 2070 odhaduje Európska komisia slovenskú rozpočtovú medzeru medzi príjmami a výdavkami z titulu penzijného systému na úrovni päť percent HDP, čo je zhoršenie od roku 2022 o 3,9 % HDP.

Pre porovnanie

„Nepriaznivý demografický vývoj bude tlačiť Sociálnu poisťovňu do ešte vyššieho a vyššieho schodku. Vlaňajšia správa o starnutí obyvateľstva z Európskej komisie hovorí, že Slovensko je na tom veľmi zle a napríklad Česko oveľa lepšie. Aktuálnejšie dáta však dáva správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá príspevok rastu výdavkov na dôchodky na celkovej neudržateľnosti odhaduje len na 1,6 % HDP. Teda menej, ako je vplyv aktuálneho deficitu Sociálnej poisťovne okolo dvoch percent HDP,“ spresnila banka.

V Česku je na tom dôchodkový systém podľa správy Európskej komisie lepšie.

Súvisí to aj s tým, že základný dôchodkový vek je v susednej krajine o rok vyšší ako na Slovensku.

Aktuálne je v Česku pre ročník 1961 známy dôchodkový vek 64 rokov a štyri mesiace, kým na Slovensku je to 63 rokov a štyri mesiace pre ročník 1962.

Základný dôchodkový vek pri čísle 64 rokov má podľa komisie nejakú dobu stagnovať, a to z dôvodu zníženia priemernej dĺžky života počas pandémie COVID-19.