Slováci sa čoraz viac zadlžujú. Na úver financujú bývanie, autá, zariadenie domácností, no často aj dovolenky. Na druhej strane zaostávajú v šetrení a často dávajú prednosť nástrojom, ktoré peniaze neochránia ani pred infláciou. Ako sa dá investovaním reálne zbohatnúť? To už je otázka pre nášho ďalšieho hosťa, je tu Ján Štubňa z odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska.
Ján Štubňa, aký je základný rozdiel medzi sporením a investovaním z hľadiska výnosu a rizika?
V obidvoch prípadoch si odkladáme nejaké peniaze na budúcnosť, či už je to investovanie alebo či je to sporenie, len v prípade toho sporenia to odkladáme do likvidných a bezpečných nástrojov, tzn. nechceme tie peniaze vystaviť žiadnemu trhovému riziku, čiže také tie klasické nástroje na sporenie by bol šuplík doma alebo hoci aj bežný účet alebo termínovaný vklad.
Kde je tá príjmová hranica človeka, ktorý vôbec môže začať uvažovať nad nejakým typom investovania?
Bohužiaľ, asi nie všetci, pretože určite, bohužiaľ existujú ľudia, ktorým pred výplatou nič neostane a tým je zbytočné hovoriť, že by mali investovať, ale tým, ktorým ostane a už si nejakým spôsobom odložili na tú finančnú rezervu, ktorú my hovoríme, že by mala byť tak 3-6 mesiacov nákladov. Ak už sa im toto podarilo a ešte im niečo ostáva, tak potom úplne každý takýto človek by mal investovať.
Čo by mal teda zvážiť takýto človek, ktorý už má tú rezervu vytvorenú pri investícii ešte predtým, než sa vôbec rozhodne investovať?
Áno, tak musí si urobiť, musí mať nejaký cieľ, musí vedieť, prečo chce investovať. Nemalo by to byť preto, že mu to povedal nejaký influencer alebo aj niekto v banke, proste on musel, z neho vyjsť, že áno, ja mám nejaké peniaze, ktoré mám navyše a mám nejaký cieľ, chcem si o 5 rokov kúpiť lepšie auto, alebo chcem nasporiť deťom na nejakú zahraničnú univerzitu alebo hoci aj na dôchodok, musím mať ten cieľ a z toho potom vyplynú tie nástroje, do ktorých sa investovať dá.
Často sa hovorí o kolektívnom type investovania. Pripomeňme si, prosím ten princíp, pre koho je výhodné a pre koho zasa naopak nie je?
Tak kolektívne investovanie znamená, že viacerí investori zložia svoje peniaze do nejakého fondu, vytvorí sa fond a ten je profesionálne vedený, takže už z tejto definície znamená, že je to pre ľudí, ktorí nemajú veľké skúsenosti s investovaním, pretože potom môžem do takého fondu investovať, kúpim si podielové listy, nechám niekoho iného ho viesť a vlastne nie sú nejaké predošlé skúsenosti nutné.
Čo sa považuje za špekulatívny finančný nástroj, aká je tam tá miera rizika? Máme k dispozícii aj nejaké štatistiky, aké percento tých retailových investorov prichádza reálne o kapitál?
Veľmi nebezpečné sú finančné deriváty ako rozdielové zmluvy, forex a pod., pretože tie ponúkajú obrovskú finančnú páku, vlastne s malým objemom peňazí môžem kontrolovať veľký objem tej investície, ale znamená to, že teda investujem s peniazmi, ktoré nemám a keď tá investícia skončí v strate, no tak ten obchodník to bude po mne vymáhať. Tá finančná páka je jednak 30 aj vyššia a samotné stránky týchto obchodníkov musia zo zákona tam mať upozornenie, koľko ich klientov prerába na tomto a pohybuje sa to niekde okolo 75-85 %.
Toto sleduje napr. aj Národná banka Slovenska?
My sledujeme, či tam to upozornenie majú podľa zákona.
Varuje Národná banka Slovenska pred investíciami, ktoré zvyknú odporúčať finfluenceri, teda ide o neodborné odporúčania. Aké konkrétne riziká sú s tým spojené?
My sme pred týmito finfluencermi varovali už na jar tohto roku. Ten problém je, že veľakrát sú to charizmatickí ľudia alebo známe tváre, ktorým ľudia veria, ale problém je, že známa tvár ešte neznamená, že vám ponúkne dobrú investíciu a takisto, keď to takto pustí do vzduchu úplne všetkým, tak nie každá investícia je vhodná pre každého. Jednoducho, tá investícia musí vyjsť odo mňa, nie, že mi to niekto povedal, navyše oni nemusia to ani myslieť zle, ale proste môžu jednoducho nerozumieť tomu, čo predávajú.
Vyskytujú sa aj tzv. deepfake videá, aj dnes sa objavilo zhodou okolností na internete podvodné video s ministrom financií Ladislavom Kamenickým, nahovára ľudí na nejaký typ investície. Ministerstvo sa ale ohradilo, že ide o deepfake video a že podvodníci ho vytvorili pomocou umelej inteligencie. Pán Štubňa, aké finančné produkty považujete vy za vhodnejšie pre úplne bežného investora?
Aj ten bežný investor sa bude líšiť od človeka k človeku, lebo bude mať iné ciele, bude mať inú rizikovú toleranciu, bude mať iné očakávania od tej investície, čiže ono sa to takto nedá povedať, ale určite by sa tí ľudia mali vyhnúť tomu, aby investovali na základe nejakých takýchto rád alebo hoci aj deepfack videí. Musí to byť cez licencované subjekty, to si nájdu na stránke Národnej banky Slovenska, či ten subjekt má licenciu a musí ten človek rozumieť, z čoho by ten výnos mal vyjsť, nemôže to byť nejaká tajomná investícia, ktorá mi prinesie výnos a ja neviem z čoho, ako by sa mal vytvoriť. Čiže tie vhodné produkty sú, ktoré rozumiem, a kde mi sedí ten očakávaný výnos a celá tá, jak my hovoríme rizikovo, výnosová charakteristika toho produktu.
Ako vy hodnotíte celkovo trend investičnej gramotnosti na Slovensku? Posúva sa to nejako pozitívne?
Robíme prieskumy, ale nie sú to merania, sú to prieskumy, teda je to vlastne také sebahodnotenie. My sa pýtame ľudí, čo si o sebe myslíte, že ste v tomto dobrí atď. atď.
Ale reálne netestujete tých ľudí.
Reálne netestujeme rovno na investície, ale zaujímavé veci z toho vyšli. 75 % ľudí je presvedčených, že majú nadpriemernú finančnú gramotnosť a že sú nadpriemerne dobre s investovaním a ešte je to 70 % žien a 80 % mužov, keď to rozdelíme. Čiže ľudia sú veľmi sebavedomí, majú dojem, že oni tomu rozumejú a ostatní nie. Takže tam by som ich trošičku brzdil, naštudujte si to lepšie. Dobrá štvrtina ľudí sa stretla s vzdelávacími projektami Národnej banky Slovenska alebo o nich počuli alebo rovno si nejaké kurzy urobili, takže to je pozitívne a ľudia v týchto dotazníkoch uviedli investície ako druhú najdôležitejšiu vec pre nich, takže snáď je tam nejaká nádej.
Aký je objem tých spravovaných investícií na Slovensku? Ak by sme to vedeli porovnať nejako v rokoch, aká je tá priemerná ročná výkonnosť podielových fondov na Slovensku? Je to dostatočná akumulácia toho kapitálu?
Podielové fondy sú rôzne podľa toho, do čoho investuje. Môžeme mať akciové podielové fondy, môžeme mať dlhopisové podielové fondy zmiešané, realitné. Tie realitné sú veľmi konzervatívne a sú možno niekde medzi tromi, piatimi percentami, dlhopisové trošku viac, akciové môžu kľudne sa priblížiť ôsmim percentám per annum, ale tam už je to veľmi volatilné a je treba mať dostatočne dlhý čas pred sebou, aby človek vyvážil tie lietajúce výnosy.
Podielové fondy sú úspešné alebo sú dosť populárne, ale aké sú alternatívy investovania do podielových fondov?
Áno, tak keď už človek má trošičku skúsenosť, tak môže si to skúsiť urobiť sám, môže si urobiť svoje vlastné portfólio, to znamená, že si otvorím účet s nejakým obchodníkom s cennými papiermi alebo ako hovorím brokerom, či už fyzickým alebo internetovým a skúsim si to portfólio zoskladať sám. To neznamená, že musím si to sám diverzifikovať, lebo keby som trebárs chcel investovať do indexových ETF fondov, tak kupujem jednu vec, jeden finančný nástroj a ten má 500 akcií v sebe, už je diverzifikovaný, čiže pre tých a nehovorím nič nové, tým skúsenejším investorom, títo vedia a ETF fondy, keď sa rozprávam s mladými ľuďmi, už aj obchodujú.
Aké sú tie najčastejšie chyby investorov, ktoré zvyknete zaznamenávať banke?
Že naletia na nejakú nerealistickú ponuku, to vidíme z podaní, ktoré nám chodia, kde si ľudia sťažujú, že ja som poslal peniaze niekde na Bermudy a teraz sa k nim neviem dostať. No to nás mrzí, ale hovoríme vždy – uistite sa, že investujete cez licencovanú spoločnosť, čiže subjekty nbs.sk, tam to je uvedené. To druhé je, že sa nechám nahovoriť na investíciu, o ktorej nemám potuchy, že odkiaľ by mal ten výnos prísť. Toto mi musí byť jasné, musím vedieť, áno, ak investujem do nejakej firmy, čo vyrába, nejaké jedlo, no tak ľudia im platia za to a z toho vyjde nejaký výnos, ak je to firma, čo prepravuje ľudí lietadlami, no tak je to z tých leteniek atď., ak to má byť niečo, kde ten výnos je nejaký tajomný a neviem to kvantifikovať.
Pán Štubňa, pri tej kondícii súčasného trhu máme tu nejakú infláciu, úrokové sadzby sa nejako hýbu, máme tu aj jasné geopolitické riziká. Ktoré investičné stratégie vidíte ako najvhodnejšie na dosiahnutie reálneho zhodnotenia kapitálu?
Tu by som povedal, že keď si zoberiete posledných 100 rokov akciových trhov, tak to je história kríz a problémov a epidémií a vojen. Stále je niečo, čo by nejaký veľmi obozretný človek povedal, ja dneska neinvestujem, lebo to je strašné. V poslednej dobe sme mali pandémiu covidu, tam trhy išli dole v roku 2020 o 30 % dolu behom pár týždňov, tak toto mohlo vystrašiť veľa ľudí, ale už skončili v pluse ten rok, viete, a boli na polovičnej úrovni, kde sú dneska, keď sa bavíme o akciových trhoch. Potom sme mali vojnu na Ukrajine, takisto trhy začali klesať, potom to vymazali. Takže ja by som tieto geopolitické a finančné krízy nejak veľmi nepreceňoval, proste urobte si plán a investujte pravidelne a do portfólia, s ktorým ste spokojný a ste na tom fajn.
Zdroj:
STVR, Ekonomika:24, 21.7.2025
